V týchto dňoch sa na mňa valia dokumenty, filmy a reportáže týkajúce sa Osvienčimu a koncentračných táboroch. Ako matka si to uvedomujem oveľa viac a vo väčšej intenzite. Tie predstavy, že by mňa a moju rodinu niekto nasilu nahnal do takého tábora, ten strach, bezmocnosť, ponižovanie a hlad ma ubíjajú. Nakoniec smrť. No a v neposlednom rade, keď mi myšlienky prejdu na moje deti, je mi oveľa horšie. Tá zúfalosť sa rodí ako hnilé ovocie. Ja si to neviem ani len predstaviť, čo tí ľudia mohli zažiť, aké hrôzy, strach a hlavne tú smrť. Je to hrôza. Ja, čo som to nezažila na vlastnej koži, ma to zasahuje deň čo deň. I maličká predstava o tom, že by som tam bola s mojimi deťmi, počula ich krik a videla strach v ich očiach mi naháňa hrôzu. A čo tí ľudia, ktorí to prežívali na vlastnej koži a v reálnom čase? Predstava nepredstaviteľná!
Nehovoriac o zverstvách Jozefa Mengeleho, ktorý nechával vyhladovať novorodencov, aby zistil, za aký dlhý čas zomrú. Ponáral aj ľudí do vriacej vody, aby zistil pri akej teplote je ľudské telo pripravené na smrť. Vykonálal pitvu zaživa. Vyberal orgány ľuďom, aby zistil, bez ktorých orgánov by dokázal človek žiť. A tohto masového vraha sa nikdy nepodarilo chytiť a právoplatne odsúdiť!
Odhaduje sa, že v Birkenau zomrelo okolo 1,5 milióna ľudí!
Nevyhli sa mu ani Slováci. Z územia Slovenska bolo deportovaných viac ako 65000 ľudí, za ktorých dokonca slovenská vláda zaplatila Nemcom!
Jeden večer som pozerala na STV1 film Collete. Bol to film z koncentračného tábora. Keď som si ľahla večer do postele, prisnil sa mi krátky sen - ja a moje dve deti v plynovej komore. Nikomu to neprajem. Som sa striasla a hrôza sa v sne premenila na "skutočnosť". Aká som bola ale šťastná, keď som sa prebudila a uvedomila si, že to bol iba sen. Sen, ktorý sa DÚFAM nikdy v živote nepremení na skutočnosť.
Ako len mohol niekto páchať také zverstvá na deťoch a nevinných ľuďoch. To nepochopím nikdy. Kto vie, či si to uvedomili niekedy aj fašisti, ktorí tam boli a robili tie zverstvá. Ja len dúfam, že sa ľudstvo poučilo a nikdy nezabudne a nidky sa to už nezopakuje.
A keď si predstavím, že existujú ľudia, ktorí to všetko popierajú a vravia, že je to výmysel a ľudia si to len vymysleli, tak mi je smutno. Ako to niekto môže popierať? Možno sú to ľudia, ktorí neveria, že existuje slnko, alebo popierajú existenciu seba samého. Kto vie. Ja len viem, že slovo Osvienčim vo mne vyvoláva zúfalstvo, strach, smútok a hrôzu.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára