utorok 30. septembra 2014

Čas tak rýchlo letí ... už sme škôlkári!

Ani neviem ako, ale materská dovolenka mi ušla tak rýchlo, že som sa ani poriadne nespamätala a je u koniec. Mám dve detičky a tak na materskej dovolenke som strávila viac ako 5 rokov! Boli to ale nádherné roky. Ubehli ako voda a ja sa budem musieť vrátiť do práce. Detičky sú v škôlke. Ako to všetko zvládnuť. 

Prvé obavy začali, keď sa končili prázdniny a my s manželom sme uvažovali o tom, ako mladšia dcéra zvládne nástup do škôlky, pretože starší syn pred rokom to zvládal veľmi ťažko! Nepodcenili sme prípravu, veď všade to píšu, ako je potrebné dieťa pripraviť na škôlku. Mladšia dcéra chodila so mnou odprevádzať svojho bračeka do škôlky celý minulý rok. Takže prostredie poznala. Čítali sme si knižky o škôlke. Rozprávali sme sa o tom, čo tam bude robiť a tak pod. Dcéra to zvládla na výbornú. S úsmevom do triedy hneď prvý deň a aj tie ďalšie. A starší syn? Hoci to už v škôlke dôverne pozná, takmer každý deň sa ráno lúčime so slzami v očiach. Musíme ráno dodržiavať zaužívané rituály, lebo ak nie, tak je plač. Nie zasa srdxcervúci, ale je smutný. Rituál pre neho je aj to, že sa držíme za ruku, keď ideme do škôlky, musíme si prečítať jedálny lístok na aktuálny deň, najskôr ide do triedy mladšia sestrička a až po tom on. Musí sedieť na svojom mieste na lavičke, musíme sa vybozkávať (ale tak, aby to spolužiaci v triede nevideli) a aj samotné bozkávanie má rituál, najskôr jedno líčko veľká pusa, potom druhé líčko malá pusa a nesmiem zabudnúť na kývanie z dverí a povedať, že sa vrátim po neho. A až potom môžem odísť. 

A mladšia dcéra? Tej je absolútne jedno, či ide za ruku alebo nie. Či jej dám pusu alebo nie. A keď sa lúčime v triede, tak ma nezabudne ubezpečiť, že sa vráti :-) Každé dieťa sa ubezpečuje a pýta sa rodiča, či príde po neho, či sa vráti po neho. Moje dieťa ubezpečuje mňa, že sa vráti! 

Škôlku sme zvládli na výbornú. Teraz už len spomínam pri fotkách, ako nám bolo super, keď sme boli spolu doma - ja síce vyčerpaná od únavy a s nervami v kýbli, ale predsa to boli krásne dni ;-)

Teraz už len ja musím zvládnuť nástup do práce po viac ako 5 rokoch!

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára