Mama musí byť silná!

Už tri týždne ma trápi bolesť hrdla. Ale mama musí byť silná a nič na sebe dať vedieť. Cmúľam homeopatiká, striekam si do hrdla sprey, len aby som bola zdravá. Nastala však zmena. K horšiemu. V pondelok ma bolelo celé telo, hrdlo ešte viac a spustila sa aj nádcha. Pozitívne je, že nebol kašeľ ani horúčka. Ale bola to chrípka. Cítila som sa pod psa. Ale mama musí byť silná. Mám dve deti, o ktoré sa musím starať, tie mi veru nedajú vydýchnuť. Ale v ten pondelok, akoby videli na mne, že mi niečo je a tak sa samé hrali alebo väčšinou presedeli pred telkou. V ten deň mi to bolo absolútne jedno, pretože som nevládala vstať, nieto sa ešte s nimi hrať a riešiť nekonečné spory o tom, kto sa má práve s aktuálnou hračkou hrať. Ale pochválim ich, ten pondelok boli ako vymenené a dobručké. Poobede spinkali tri hodiny, čo sa fakt málokedy stáva a mamina mohla odpočívať.
V utorok som sa už cítila super, nádcha ostala, hrdlo tiež, ale nebolelo ma už celé telo. Hurá, posun k lepšiemu :-) I keď o malilinký kúsok, ale predsa. Deťúrence to vytušili a tak nastal večný kolobeh - hranie sa, riešenie sporov, varenie a nekonečné upratovanie.
Streda bola už paráda. Opäť zlepšenie - hrdlo už nebolelo, zostala len nádcha. Deti už boli vo svojej obvyklej atmosfére hrania sa. Videla som, že im chýba čerstvý vzduch, ale bola som taká zničená z tej choroby, že som nebola schopná ísť s nimi von a ochorieť ešte viac. Hmmm ... streda ... bola parádna ... do večera. V stredu večer som si povedala, že urobím hygienu našmu WC a kúpeľni. Wecko som zvládla. Išla som na kúpeľnu. Zohla sa nad vaňu, že ju vydrhnem. Aj som ju, ale keď som dokončila a postavila sa, prebodla moje kríže urputná bolesť. Myslela som si, že umriem. Ale mama musí byť silná. V bolestiach som dokončila aj umývadlo a podlahu a tackajúc som skončila v obývačke v kresle, premýšľajúc, čo ďalej. Ako vstanem a ako idem umyť obe deti. Mama musí byť silná. Zahlásila som: "Nástup na sprchovanie!" Deti som vyzliekla posediačky, preťapkala sa ako ohnutá palica do kúpeľne, osprchvoala jedno, ale viec som už nevládala. Dokončil to manžel. Kríže mi neskôr manžel natrel masťou, nadopovala som sa tabletkami a čakala v posteli do rána ako bude. Budem môcť vstať a postarať sa o moje deti?
Ráno som sa prebudila a vďaka bohu ma kríže len pobolievali a neboleli. Viete aký je medzi tým rozdiel? Kým muž už odpadáva od bolesti, žena rovnakú intenzitu prežíva bez akýchkoľvek emócií. Navarila som obed, pohrala sa s deťmi, upratala a uložila spať. Dúfam len, že si pospia čo najdlhšie, aby som si mohla kríže vyhrievať na elektrickej poduške. ;-)Pretože keď sa zobudia, mama musí byť silná!