Moja mladšia dcéra išla prvý krát do škôlky. Samozrejme ako každý rodič, som si kládla otázky: ako to zvládne? vydrží tam celý deň? bude plakať? bude tam chcieť ísť? bude poslúchať? bude papať? nepociká sa? veľa otázok, na ktoré som dostala odpoveď až keď sa to všetko stalo.
Starší syn už bol harcovník, ten išiel už druhý rok do škôlky, ale o neho som mala väčšie obavy. Je viac ľútostivý a svoj prvý nástup do škôlky pred rokom nezvládol. Aký bude ten druhý? Vŕtalo mi hlavou.
Nastal deň D. Ráno detičky zvládali bravúrne! Vstali celkom dobre, ani budiť som ich nemusela a na moje prekvapenie sa spolu zabávali na tom, ako pôjdu spolu do škôlky. Mladšiu dcéru som obliekla, syn to zvládol už sám. Ráno bolo výnimočné aj tým, že ocko bol doma a išiel s nami do škôlky. Deti boli o to radšej. Celá cesta bola kľudná, stále sa smiali a žartovali. Aj keď sme prišli do škôlky, bolo všetko úplne v pohode. Dcéra išla s úsmevom do triedy. A čo bude potom? Neviem, ale vraj sa hrala a bola spokojná! Keď sme prišli po ňu, spustila hrozný plač. Zrejme jej prišlo ľúto, keď nás už videla. Pani učiteľka nám povedala, že nič nepapala. Ale vraj sa chytí postupne. Tak dúfame! :-) Ale prvý deň v škôlke zvládla bravúrne!
A syn? Ten už bol v pohode. Jeho prvý deň v škôlke pred rokom nebol taký kľudný ako mala dcéra. Znášal to oveľa horšie, do škôlky sme chodili s plačom a v napätí. Zvykol si postupne. Prvé dva týždne sme ho dávali iba na pol dňa a potom sa naučil na celý deň. Hoci celý rok chodil do škôlky, poslúchal pani učiteľky, papal vzorne, škôlka pre neho je nutnosť, ktorú proste musí.
Preto chcem všetkým maminám odkázať, že všetko sa dá zvládnuť. Netreba sa ničoho báť. Detičky sú silné a tiež potrebujú zmenu a svojich rovesníkov. Musia však vedieť, že my sa pre nich vždy vrátime a zoberieme si ich domov. A potom poobede doma si ich užijeme naplno ;-)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára